Varovné signály psa a ako ich spoznať?

Komunikácia je základom vzťahu. Pokiaľ ale neberiete vážne, keď sa vám snaží niekto niečo povedať, môže to dopadnúť zle. Je potrebné vedieť počúvať. A presne tak je to aj s vašim psom. Neignorujte jeho snahu vám povedať, že je mu niečo nepríjemné. Môžete tak predísť vážnym konfliktom s často dlhodobými dôsledkami.

Svoju nevôľu z niektorých situácií, z prostredia alebo ďalších osôb a psov dávajú štvornohí parťáci veľa najavo. Snaží sa tým odvrátiť hrozbu a predísť vystupňovaniu agresie a to väčšinou oveľa skôr, než sa vôbec nejaká agresia objaví. Používajú upokojujúce a zdvorilostné gestá, aby situáciu upokojili. Kým im však nedôjde trpezlivosť. Keď stres prekročí komfortnú hranicu, reaguje pes dvoma spôsobmi - útokom, alebo útekom.

Nie sú to ani tak varovné signály, ako jednoducho snaha komunikovať. Tieto signály si rozdeľme do troch úrovní (od najľahších po tie najvážnejšie) na informatívne, upozorňujúce a skratové.

Že je psovi niečo nepríjemné, spoznáte napríklad olizovaním nosa, slinením, odvracanie hlavy, otáčaním sa chrbtom, zívaním a uhýbaním očí, takže je vidieť bielko (tzv. veľrybie oko). Vo väčšine prípadov môžete také gestá pozorovať, keď psovi siahate niekam, kde to nemá úplne rád – napríklad keď mu zovrite v dlani labku. Pomerne často môžete tieto signály pozorovať vo chvíli, keď sa príliš blízko psa objaví dieťa a nie je mu to príjemné.

Pri takýchto gestách už väčšinou zaregistrujete, že je niečo zle. Aj psy túto hladinu stresu neznášajú veľmi dobre a ak majú možnosť, radšej zo situácie odídu. Patria sem napríklad:

• Vrčanie
• Ohrnutie pyskov
• Strnulý postoj
• Vztýčený a nehybný chvost (alebo stiahnutý chvost)
• Uši stiahnuté dozadu tesne k hlave
• Stuhnuté pohyby
• Často tiež môžete pozorovať fixáciu pohľadom na hrozbu (napríklad na veľké a neznáme zviera), kedy pri pohybe pes udržuje hlavu v jednej výške. Nie vždy ale situácia umožňuje psovi odísť (bojí sa útoku do chrbta, keď situáciu opustí, nemá kam odísť, potrebuje situáciu nejako doriešiť) a tým sa stres stupňuje ešte viac.

Drvivá väčšina psích parťákov sa veľmi rýchlo počas života naučí, že na ich informatívne snahy o nepríjemných situáciách nikto nereaguje a nepríjemnosti neustupujú, a preto prestanú informatívne signály používať a rovno komunikujú vyšším stupňom, teda vrčením, stiahnutými ušami a prikrčeným postojom.

Pokiaľ váš pes na čokoľvek vo svojom okolí reaguje týmito gestami, rozhodne ho nenapomínajte a nesnažte sa ho „iba“ utíšiť.

• Nezvyšujte hlas (jeho nervozita tým narastie).
• Nekárajte ho za to, že sa vám snaží niečo povedať!
• Načúvajte mu, upokojte ho, ponúknite mu presmerovanie pozornosti alebo možnosť nepríjemnú situáciu upokojiť či bezpečne opustiť.

Pokiaľ žiadny z týchto signálov nezafunguje a tlak na psa sa stále stupňuje, prechádza v poslednú možnú voľbu, akú má. Tou je útok, agresívne výpady a pohryznutie. Dosť často aj pri tomto vyjadrovaní používajú psy niekoľko stupňov intenzity (napríklad varovné chňapnutie, ktoré nezabolí, vážne myslené uhryznutie a potom opakované uhryznutie v afekte). Niekedy organizujú iba varovné výpady, aby to, čo ich desí, jednoducho odohnali. Tieto signály už ľudia neprehliadnu. Bohužiaľ potom reagujú aj stresovo a je ťažké takú chvíľu upokojiť. Vážne škody už sú napáchané na psej i ľudskej psychike.

Najčastejším kameňom úrazu varovných signálov sú situácie medzi deťmi a psami. Nenechávajte deti nikdy osamote so psom a vždy pozorne sledujte jeho signály. Často sú deti uhryznuté psom len preto, že ho prenasledujú a nedajú mu možnosť odísť a upokojiť sa. Pokiaľ váš parťák vysiela prvotné varovné signály, upokojte situáciu a dovoľte mu z nej odísť. Zapamätá si tak, že má vo vás oporu a že deti vlastne nie sú také nebezpečné.

• Nadmerný hluk
• Cudzie prostredie
• Batoľatá a deti do 10 rokov
• Iné zvieratá
• Zdravotné problémy
• Priamy hnev človeka
• Časté sťahovanie
• Dlhá samota
• Strach o nedostatok krmiva
• Príliš veľa alebo príliš málo pohybu a aktivity

Dôležité je tiež si uvedomiť, že nie všetky psie plemená komunikujú rovnako. Významným komunikačným signálom sú tiež pohľady očí (prižmúrené oči, žmurkanie na uzmierenú), naježená srsť. U dlhosrstých alebo čiernych psov nie sú tieto signály tak viditeľné a mnoho psov i ľudí má tú skúsenosť, že čierni psí jedinci komunikujú horšie alebo vôbec a často je s nimi horší dohovor.

Úspechom k pokojnému a vyrovnanému psiemu parťákovi je včasná a správna socializácia a komunikácia. Aj vy môžete so svojim psom komunikovať. Pre začiatok si začnite všímať všetky jeho signály a naučte sa spoznať, kedy sa u vášho parťáka stres stupňuje. Ľahšie potom spoznáte aj komunikáciu cudzích psov, ktorí k vám nečakane pribehnú a dokážete presnejšie vyhodnotiť, ako veľmi vážna situácia je a či máte nejako zakročiť, alebo sa psy len rozprávajú.

• Načúvajte - pozorujte, čo vám pes chce povedať. Väčšinou hovorí bohatým jazykom.
• Psa za komunikáciu netrestajte, snažte sa ho upokojiť alebo presmerovať jeho pozornosť, než sa agresia vystupňuje.
• Niektorí psi komunikujú horšie alebo vôbec, pretože to počas svojho života už dočista vzdali.
• Obzvlášť opatrní buďte v kombinácii pes a dieťa, kedy sa situácia môže počas stotiny sekundy zmeniť. Nikdy nenechávajte dieťa osamote so psom a vždy sledujte signály vášho štvornohého parťáka, kedy už mu situácia začína byť nepríjemná.