Nevracajte psa do útulku: Tipy, ako zvládnuť problémy

Mnoho majiteľov si zaobstará psieho parťáka a očakáva niečo trochu iné, než je realita. Výchova a výcvik psa si skrátka žiada svoje, každý je iný a niekedy sa život človeka a štvornohého parťáka zladiť nepodarí. Ako situáciu riešiť? A prečo by ste ho rozhodne nemali vracať do útulku?

Každý z nás potrebuje stály príjem a niekedy je na to potrebné niečo obetovať. Zaobstarali ste si psa v čase pandémie a teraz sa vaše pracovné podmienky menia? Pes je zrazu 10 hodín doma sám, vyje, ničí a nedokáže sa so samotou vysporiadať?

• Vyskúšať môžete prípravky na zmiernenie stresu.
• Niektorí zamestnávatelia ponúkajú "dog friendly" pracovisko.
• Možno vám tiež dovolí aspoň čiastočný home office, ktorý pomôže psovi naučiť sa postupne byť doma sám.

Ako na separačnú úzkosť sa viac dozviete v našom článku, zameranom práve na tento problém.

Za pokus stoja protištekacie obojky alebo búdky (ak máte psov viac). Tie strážia pohyb hlasiviek a keď pes šteká a vyje dlhšiu dobu v kuse, zavibrujú. Ak neprestane, pípnu av krajnom prípade vyšlú elektrický signál. Väčšinu prefíkaných psov to presvedčí, aby neštekali pre nič za nič.

Slabšie povahy to ale môže vystresovať ešte viac. Ak máte psov viac, môže táto pomôcka zabrániť prenesenej agresii a zbytočným bitkám vo vašej neprítomnosti.

Postupne si v Česku zvykáme na existenciu psích hotelov, kde parťáka postrážia, keď potrebujeme na niekoľko dní odísť. V zámorí už naplno frčia aj psie škôlky, ktoré sa u nás len pozvoľna rozbiehajú. Ide o systém podobný detskej škôlke, ráno tam psa odveziete a po práci si ho zase vyzdvihnete. On sa medzitým hrá na psom ihrisku a užíva si starostlivosť profesionálnych odborníkov.

Pokiaľ vo svojom okolí žiadnu psiu škôlku nemáte, riešením ešte môžu byť skúsené strážnice, ktoré sa o vášho chlpáča postarajú. Naučí sa veľa nových vecí, socializuje sa a nájde si nových psích kamarátov, takže to za skúšku určite stojí.

Aby pes lepšie zvládal samotu, môžete ho skúsiť originálne zabaviť počas svojej neprítomnosti. Vyskúšajte interaktívne hračky, do ktorých ukryjete maškrty.

Často pomáha zaobstarať kameru, kde pomocou aplikácie v mobile môžete sledovať, čo pes doma robí a hovoriť na neho. Niekedy je veľkou pomocou zaobstarať druhého psieho parťáka, s ktorým sa samota zvláda lepšie. Alebo mu zábavu môžete vymyslieť aj doma sami – výroba čuchacieho koberčeka s ukrytými maškrtami, schovanie dobrôt rôzne po byte alebo napríklad žuvacie hračky nie sú časovo nijako náročné a psa zabavia na dlho.

Útulky sú pre psov túlavé, bez majiteľov. Väčšinou bývajú preplnené. Mávajú lehoty, počas ktorých psa môžete vrátiť, ak narazíte na neprekonateľný problém. Tým býva najčastejšie zistená alergia na psa alebo neznášanlivosť s dieťaťom.

• Pokiaľ narazíte na alergiu, je pravdepodobné, že na psa, s ktorým žijete v domácnosti, si telo čoskoro zvykne a alergia odznie.
• Neznášanlivosť s dieťaťom môžete vždy riešiť s výcvikárom vo svojom okolí.

Na všetkom sa dá pracovať a väčšinou ide len o nedorozumenie, ktoré sa dá vyriešiť. Akonáhle sa pes raz vráti do útulku s odôvodnením agresie, dostane ciach, vďaka ktorému horšie hľadá novú rodinu a často zostane v útulkovom koterci až do konca svojho života.

Aj keď sa útulky pre svojich zverencov snažia robiť prvé-posledné (a tie súkromné obzvlášť), psy v útulkoch trpia. Nie je to ich domov, ľudia sa u nich striedajú. Mnoho z nich je v strese z toho, že sú zatvorení v koterci. Potrebujú individuálnu starostlivosť a výcvik, na ktorý často nie je čas. Z domáceho prostredia milujúcej rodiny sa zrazu zo psa stáva len poradové číslo, ktorému treba upratať a nakŕmiť ho, čím to často končí.

Ďalším veľkým nedostatkom útulkov je prítomnosť zamestnancov iba cez deň. Pokiaľ sa niektorému psovi urobí v noci zle, do rána už môže byť neskoro. Veľa štvornohých parťákov v útulku získa zlozvyky, s ktorými o nich ľudia strácajú záujem – hryzú mreže, točia sa dookola, sebapoškodzujú sa (najčastejšie ohrýzaním chvosta alebo labiek), štekajú, pojedajú svoje výkaly, prenášajú a prenášajú. Sú náchylnejšie na ochorenia, ktoré sa medzi kotercami rýchlo šíria. Obvykle rapídne schudnú v krátkom čase.

Ak už ste vyskúšali všetko, od presviedčania zamestnávateľa, cez stráženie, po radu odborníka, a napriek tomu sa nič nezlepšilo, môžete psovi skúsiť nájsť nový domov. Poistite si ale jeho budúci život adopčnou zmluvou a nikdy ho nedarujte zadarmo, aj keď to myslíte dobre.

Na inzeráty typu "darujem psa" reagujú väčšinou množitelia, začiatočníci alebo priekupníci a váš pes tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončí ako mašina na šteňatá, hračka pre deti bez súcitu, pes týraný, uviazaný alebo dokonca v gulášu. Adopčná zmluva a minimálna predajná cena dokáže jeho budúcnosť výrazne zachrániť. Vždy sa uistite, do akej rodiny odchádza.

Možno rovnaký problém, ako riešite vy, trápi aj ďalších psíčkarov v okolí. Hovorte o ňom. Skúste sa obrátiť na niektorú facebookovú skupinu, kde vám skúsení chovatelia a výcvikári ochotne poradia. V takýchto skupinách môžete nájsť aj kontakt na spoľahlivého výcvikára a trénera, ktorý vám pomôže váš problém vyriešiť a zvládnuť. Niekedy je dobré, keď sa spýtate svojho veterinára, možno niekoho kompetentného pozná. Cenné rady vám môžu poskytnúť aj v súkromných útulkoch, skúste zavolať na najbližší, ktorý máte v okolí a zverte sa im.

• Psa je potrebné na samotu zvykať postupne. Nebojte sa siahnuť po špeciálnych hračkách a pomôckach.
• Pokiaľ si neviete rady, vyhľadajte vo svojom okolí odborníka a požiadajte ho o pomoc.
• V útulkoch psy predovšetkým psychicky trpia, často tam zostávajú do konca života.
• Pokiaľ hľadáte parťákovi nový domov, preverte si budúcu rodinu a nedarujte psa zadarmo.