Dôležitá socializácia psa – kedy a ako začať?

Socializácia psa je proces zvykania si a učenia pokojných a správnych reakcií, aby mohol váš parťák prežiť spokojný život bez stresu. Socializovať môžete na čokoľvek – na ľudí, na ostatných psov, na kone, zvuky, situácie alebo napríklad na divokú zver. Niekedy to ale nie je vôbec jednoduché.

Jednoducho hneď. Čím skôr, tým lepšie. Najdôležitejšia fáza vývoja šteňaťa začína hneď 3. týždeň jeho života a od 18. týždňa zvedavosť šteniat klesá. Pre naučenie správnych vzorcov správania je preto vhodné začať so zvykaním na najrôznejšie situácie práve v tomto období. Na mnohé podnety neskôr šteňatá často reagujú strachom.

Hoci sa šteňatá väčšinou rodia s množstvom súrodencov, akonáhle nájdu nový domov a stanú sa súčasťou iba ľudskej svorky, stratia schopnosť komunikovať so svojimi súkmeňovcami. Nevedia, ako sa správať správne k druhým psom. Alebo horšie, keď na nich nejaký pes priamo beží. K tomu dnes pomerne účelne slúžia psie škôlky a socializačné prechádzky s trénermi. Prihlásiť sa tam môžete aj so starším psom, nielen so šteniatkom.

Pod dohľadom odborníka sa naučíte čítať signály psej reči a správne ich interpretovať vy aj váš štvornohý parťák. Pretože zlou komunikáciou vzniká najviac psích konfliktov a stresových situácií pre majiteľa.

Pes je síce šelma, ale s ľuďmi si veľmi dobre rozumie. Len je potrebné ho na ich prítomnosť odmalička zvykať pozitívnymi skúsenosťami. Šteňa by malo od útleho veku mať možnosť čo najviac rôznorodých zážitkov s ľuďmi. Stretávať by sa malo s mužmi, ženami, deťmi, všetkých vekových kategórií a najrôznejších postáv a štýlov chôdze. Dodržujte však isté hranice - bez dovolenia by nemali na vášho psa z ničoho nič siahať. Váš parťák vo vás musí cítiť istotu, že sa nič nedeje, ale zároveň sa nehrnúť hneď ku všetkým cudzím ľuďom.

Pri procese socializácie dbajte hlavne na to, aby ste netlačili svojho štvornohého priateľa do okamihov, ktoré sa mu nepáčia a sú na jeho chápanie príliš rýchle. Mohol by si takú skúsenosť zapamätať ako negatívnu a do budúcnosti reagovať na podobné situácie so strachom. Dôležité je pohodlie a pocit bezpečia. A tiež pravidelnosť. Socializovať šteňa raz za mesiac a po zvyšok času ho mať uviazané na záhrade nemá žiadny význam.

Niekedy je tej socializácie skrátka až veľa. Počujeme o nej zo všetkých strán, aká je dôležitá a ako ju určite nepodceniť. Pes si potom ale zvykne, že každý výlet von znamená šantenie so psami a maznanie s ľuďmi a môže byť tzv. presocializovaný, teda sa s radosťou vrhá na všetko živé okolo. To je extrém, ktorý ale tiež nie je práve ideálny. Musíte naučiť svojho parťáka, aby sa šiel zoznámiť iba so psami as ľuďmi, s ktorými mu to dovolíte.

Skúste mu na to určiť povel, napríklad „môžeš“ alebo „bav sa“, aby vedel, že máte situáciu plne pod kontrolou a že je bezpečné ísť sa zoznámiť. Socializácia rozhodne nie je vhodná s každým psom na stretnutie, pretože "oni si to hovoria" nie je vždy schodná cesta. Môže spôsobiť nepríjemné skúsenosti a šarvátky, ktoré poznamenajú psychiku vášho parťáka.

Šteňa i dospelého psa, ktorého si privediete domov, zapájajte od prvého okamihu do vášho bežného života. Berte ho von čo najviac medzi ľudí, aby si na nich zvykal. Vodítko ale udržujte vždy voľne prevesené. Vezmite ho všade tam, kam psy smejú – napríklad na nákup do zverimexu alebo do električky. Netlačte naň, pozorne sledujte jeho reč tela a chváľte ho , za odvahu a dobre zvládnuté situácie.

Dohovorte sa tiež na socializácii s inými psami (u šteniat pre istotu počkajte, až budú plne zaočkované alebo ich socializujte iba s naozaj zdravými psami). Radšej nevsádzajte na náhodné stretnutia a všetko vopred pripravte. Socializujte najskôr s rovnako rovnými, ako je váš štvornohý parťák. Majte situáciu starostlivo pod kontrolou a pokúste sa vyhnúť negatívnym skúsenostiam, môžu trvalo ovplyvniť vášho psa.

Socializujte pravidelne, najlepšie niekoľkokrát týždenne, ale nepreháňajte to. Doprajte psovi dostatok času nové zážitky spracovať a správne sa s nimi vyrovnať.

Správna socializácia nie je zase taká veda. Je len potrebné premýšľať, aby si z nej váš štvornohý parťák neodniesol zlú skúsenosť. Napríklad stretnutie obrieho neopatrného psa s malým šteniatkom asi nie je najlepší nápad. Hľadajte skôr sebe rovných psích parťákov. Pozorne tiež sledujte hru. Prikľakávanie na predné packy nie je vždy výzvou k hre, v mnohých prípadoch ide o gesto so snahou premiestniť náprotivok inam, pretože je veľmi blízko alebo na mieste, ktoré psa znepokojuje. Pri hre by chvost mal byť nesený vždy uvoľnene a radostne povlávať, vzpriamený alebo stuhnutý chvost rozhodne nevyjadruje spokojnú relaxáciu.

Neskúšajte tiež socializačné lekcie s nevykastrovanými samcami, keď práve vaša sučka hára. Sledujte reč tela vášho parťáka, kedy už má tej psej komunikácie dosť a majte situáciu pod kontrolou, aby vo vás nestratil dôveru.

Potom budete mať vyrovnaného a sebavedomého parťáka, nadšeného pre každé dobrodružstvo, vyžarujúceho pokoj a rozvahu.

• Socializácia je významný proces navykania na bežný život.
• Pes sa musí naučiť správne komunikovať so psami.
• Majiteľ sa musí naučiť správne čítať signály svojho psa a rešpektovať ich.
• So socializáciou sa to dá ľahko aj prehnať! Dodržujte pravidlá a hranice.
• Socializujte pravidelne a spočiatku ideálne vo vopred dohodnutých situáciách.