Rozhovor so ženou, ktorá je súčasťou vlčej svorky

Vlci sa pomaly vracajú na svoje pôvodné teritóriá po celej Európe. Prežitie týchto mystických tieňov hôr a lesov však stále závisí od vôle a pomoci človeka. Vyspovedali sme autorku knihy „Očarená vlkmi“, Moniku Zelinovú. Stala sa súčasťou vlčej svorky, čo jej prevrátilo život úplne naruby.

Monika Zelinová je absolventkou pedagogickej školy, ale po niekoľkých rokoch praxe u detí zmenila profesiu a začala sa venovať obchodnej a konzultačnej činnosti. Nikdy jej ani nenapadlo, že jej životnú cestu skrížia vlci. V rodine bola odjakživa milovníčkou týchto šeliem sestra Tanja, ktorá si po vysťahovaní do Nemecka mohla splniť svoj dávny sen. Pracuje s vlkmi v najväčšom severonemeckom zooparku Wildpark Lüneburger Heide a stala sa medzinárodne uznávanou expertkou na vlčiu problematiku.

Moniku túto tému nikdy príliš nezaujímalo, ale po jednej dlhšej návšteve u svojej sestry sa všetko zmenilo. Tanja mala práve doma handicapované vlčie šteňa, ktoré prišlo o matku a potrebovalo ľudskú pomoc. Tak začala vlčia cesta Moniky Zelinovej za poznaním týchto majestátnych dravcov aj seba samých.

Prvé stretnutie bolo so šteniatkom vlka u sestry, keď sa vo mne záujem o vlkov naozaj prebudil. Roztomilé vlčie šteniatko bolo očarujúce. Jeho „výchova“ v domácnosti je náročná, ale človek je odmenený, keď ten uzlíček nešťastia vyrastie v krásneho tvora. Čo sa týka dospelých vlkov - keď som vtedy cez drôtené oplotenie videla prudkosť, s akou vlci vítajú Tanju vo výbehu, stratila som odvahu ju nasledovať. Ale nezostalo nič iné, než veriť sestre, že presne vie, čo robí. Zážitky z prvého stretnutia sú nezabudnuteľné. Spontánne vlčie búrlivé nadšenie na jednej strane, na druhej strane moja radosť z priameho kontaktu az toho, že som ho vôbec prežila. Ostatne túto skúsenosť tiež popisujem v jednej z kapitol mojej knihy.

Láska k vlkom úplne zmenila môj životný štýl aj priority, pohľad na život. Predtým som si nevedela predstaviť pohodu inde ako v meste, a dovolenku inak ako pri mori. Teraz je mi smutno po vlkoch a cestujem za nimi 1 000 km niekoľkokrát do roka na niekoľko týždňov, vypomáhať sestre so všetkým, čo treba. Nevadí mi skôr mnou opovrhovaný „zapadákov“, ani zálesácke oblečenie, ktoré nesie nevábne stopy vlčieho škádlení. Vždy som napätá, či mi vlci dovolia ich objať a dojíma ma vrelá úprimnosť ich uvítacích ceremoniálov. Keď sa stanem súčasťou ich hier, nerobím vedu zo špinavej bundy, zlízaného make-upu alebo vlčích škrabancov.

Na rozdiel od psov, ktorým človek zaisťuje potravu a celý život sa o nich stará, majú vlci v génoch nezávislosť na človeku. Od tohto faktu sa odvíja mnoho povahových rozdielov medzi oboma zvieracími druhmi i spôsob ľudskej komunikácie s nimi. Kto chce vlkovi porozumieť, musí dobre poznať jeho inštinkty av podstate ich bezvýhradne rešpektovať. Každý, kto si myslí, že by si ho vychoval ako psíka, je na veľkom omyle. Vlka nemožno podplatiť ani jedlom, ani inak.

Keby ma niekedy vlci napadli a mysleli to vážne, určite by som už neodpovedala na vaše otázky :). Môže sa stať, že dôjde k tragickému konfliktu s vlkom, ale je to vždy vina človeka. Niekedy si totiž ľudia myslia, že sú pánmi tvorstva. Pôsobia zvieratám stres z ohrozenia, prehliadajú ich varovné signály a snažia sa mať nad nimi prevahu vynucovaním poslušnosti. To sa nedá. Metódy trestu a odmeny na vlkov rozhodne nezaberajú.

Ja sama som nikdy československého vlčiaka nemala, čiže môžem hodnotiť len zo skúseností iných. Fyzicky je síce podobný vlku, ale povahy sú samozrejme iné. Bol kedysi v určitej generácii nakrížený s vlkom v nádeji, že jedinec potom bude rýchly a vytrvalý. Pes ale potreboval vo svojom vývoji tisíce rokov, aby získal vlastnosti, ktoré mu umožnili byť kompatibilným s človekom, a tak je kríženie s vlkom krokom späť. Niektorí ČSV sú plachí, ľakaví a často takmer nezvládnuteľní. Nie je žiadnou výnimkou, že kompletne zlikvidujú zariadenia bytu, pokiaľ sa nechajú na chvíľu bez dozoru.

Doma sme odmala mali nielen psa, ale aj množstvo ďalších, predovšetkým hendikepovaných zvierat, ktoré odniekiaľ pravidelne prinášala moja sestra. Ja sama psa nemám. Niežeby som ho nechcela, ale uvedomujem si zodpovednosť voči zvieraťu, ktoré si zaobstaráte a moje časté cestovanie by mu neprospievalo. V Tanjinej domácnosti je ale vždy psov niekoľko a všetky ich mám veľmi rada.

Je to ich vytrvalosť a až neuveriteľná inteligencia. Páči sa mi ich tichý, ladný pohyb, bystrý pohľad a nádherná zimná srsť. Zaujala ma zručnosť tímovej spolupráce a súdržnosť rodiny. Obdivujem vlčiu intuíciu a schopnosť hlbokej empatie.

Mladí vlci sú veľmi hraví a vykonávajú všelijaké kúsky. Dokážu ma rozosmiať svojou vynaliezavosťou, ako ukoristiť moju čiapku alebo gumičku do vlasov. Alebo ako jeden druhého odo mňa žiarlivo odstrkuje, aby mohol byť čo najbližšie. Väčšinou sa ale smejú hlavne náhodní návštevníci v parku, keď ma pri vítaní vlci zavalia ako živá lavína.

Napriek tomu, že bol vlk v minulosti v Českej republike vyhubený, vrátil sa v polovici 90. rokov do Beskýd zo slovenských Karpát, avšak vinou pytliactva i legálneho lovu na Slovensku sa vlci v Beskydoch do roku 2016 vyskytovali len občasne. Potom sa začali rozširovať na našom území (po viac ako sto rokoch) okolo roku 2018. Podľa najnovších výsledkov monitoringu Hnutia DUHA sa v súčasnosti na našom území nachádza alebo do neho zasahuje 22 vlčích teritórií. Pritom niektorí občania požadujú nekompromisnú likvidáciu vlkov a iní naopak požadujú jeho ochranu a zaujíma ich, či je riešené pytliactvo vlkov.

Nedá sa povedať, či je vlkov veľa, alebo málo. Vlk je relatívne veľká šelma a vlčia rodina potrebuje pre svoj život rozľahlé územie, takže nie je predpoklad, že by sa v Česku stal vyložene početným zvieraťom.

Vlk sa pohybuje v prírode hlavne za šera, čiže veľmi skoro ráno alebo neskoro večer. Je extrémne plachý, má výborný čuch, človeka ucíti na diaľku a oblúkom sa mu vyhne. Ak by ste ho predsa len stretli, zachovajte pokoj a pokračujte v chôdzi. Iba v prípade, že by s vami išla hárajúca sa suka, by mohol mať vlk tendenciu ju sledovať, ale strach z človeka mu nedovolí sa priblížiť. V Európe doteraz nebol zaznamenaný žiadny prípad usmrtenia človeka vlkom.

Poteší ma, keď sa pri mojej knihe budete dobre baviť, a zároveň sa o vlkoch dozviete niečo nové. Chcela som vám umožniť spoznať túto šelmu v trochu inom svetle, než ako nám ju od detstva prezentovali rozprávky O Červenej Karkulke alebo O neposlušných kozliatkach. V súčasnej dobe, keď sa vlci vracajú späť do Európy, sú bohužiaľ časťou verejnosti prijímaní ako škodná. Rada by som prispela k reálnemu pohľadu na toto mystické zviera, ktoré bolo súčasťou našej pravekej histórie, ktoré si v mnohom zasluhuje náš obdiv a ktoré by rozhodne malo zostať súčasťou našej prírody.

Rozprávanie pani Moniky o tom, ako si vlci získali pevné miesto v jej srdci, nájdete v knihe Očarená vlkmi. Za prečítanie stojí aj kniha Tanji Askani Vlčia stopy, rovnako tak vyšla v slovenčine a môžete ju pridať do svojej zbierky v knihovničke. Navyše vyšla horúca novinka Tanji Askani Vlčie puto o skúsenostiach s vlčicou Flocka, ktorou to všetko naozaj začalo.

O všetky 3 knihy s nami môžete postupne súťažiť na sociálnych sieťach, stačí nás sledovať na IG a FB. Pozor! Súťažné podmienky a otázky sú na IG a FB rozdielne! Súťažiť môžete na oboch platformách o jednu knihu a niečo na zub pre vášho štvornohého parťáka. Výhercu vyžrebujeme zo správnych odpovedí 1. 6. 2022. Veľa šťastia!