Tetanus u psa: Ako parťáka ochrániť?

Keď sa povie tetanus, vybaví si väčšina ľudí očkovanie, ktoré nás má pred nebezpečnou nákazou ochrániť. O skutočnom priebehu tejto choroby, o príčinách aj o všetkých možných následkoch však ľudia príliš veľa nevedia. Vrátane toho, že veľkým nebezpečenstvom je tetanus aj pre štvornohých parťákov. Čím konkrétne ich ohrozuje, aké má príznaky a existuje účinná prevencia?

Tetanus je smrteľné bakteriálne ochorenie, ktoré môže postihnúť ľudí aj najrôznejšie teplokrvné zvieratá. K infikovaniu dochádza najčastejšie kontamináciou otvorených rán hlinou, v ktorej sa nachádzajú takmer všadeprítomné tetanové baktérie. Najviac prebývajú v pôde obsahujúcej trus koní a domáceho hovädzieho dobytka.

Spóry alebo neaktívne formy tetanových baktérií sú veľmi odolné a vo vonkajšom prostredí dokážu prežívať aj niekoľko rokov.

Hlavným pôvodcom je konkrétne baktérie Clostridium tetani. Tá produkuje nebezpečný toxín tetanospasmín, ktorý je vo svojej podstate nervovým jedom. Bráni uvoľňovaniu svalového sťahu, čo u infikovaného jedinca vedie k svalovej stuhnutosti av kritických prípadoch až k obrne svalov.

K infekcii tetanom sú náchylné najmä šteňatá v období tzv. prezubovania, teda zhruba okolo 3. až 8. mesiaca veku. V tomto veku psy okusujú najrôznejšie predmety a klacíky, v rovnakej chvíli však majú otvorený dreňový kanálik zuba. Je relatívne ľahkým miestom vstupu baktérií priamo do krvného obehu psa.

U starších psov je naopak rizikovým de facto každé otvorené zranenie : zatrhnutý pazúr, uhryznutie či odrenina kontaminovaná hlinou.

Po infikovaní sa inkubačná doba tetanu pohybuje v rozmedzí 3 dní až do niekoľkých týždňov, v závislosti od miesta vstupu infekcie.

Uvoľnený tetanospasmín sa šíri nervy do mozgu a miechy, kde bráni prenosu vzruchov nervosvalovou platničkou a výsledkom je už spomínané stuhnutie svalov či obrna.

Okrem priečne pruhovanej svaloviny však môže toxín postihnúť aj bránicu, svaly hrtana a medzirebrové svaly, čo môže viesť ku kŕčom týchto svalov ak uduseniu jedinca niekoľko minút.

• toporná chôdza s problémami pri vstávaní a zaliehaní
• napnuté končatiny
• zvýšená telesná teplota

• tzv. „sardonický úsmev“: uši neprirodzene blízko pri sebe, výrazné vrásky na čele, kútiky papule stiahnuté dozadu a pevne zovreté čeľuste
• zapadnuté oči, škúlenie, vystupujúce tretie viečko
• slintanie a problémy s prehĺtaním
• problémy s dýchaním a srdcové arytmie
• následkom svalovej stuhnutosti ľahne zviera do bočnej polohy so zaklonenou hlavou
• z dôvodu obrny dýchacích svalov dochádza k úhynu

Tetanus možno s istotou diagnostikovať iba na základe podrobnej anamnézy a klinických príznakov. V každom prípade sa oplatí konať rýchlo – ak máte u svojho parťáka podozrenie, že by mohol byť baktériami infikovaný, neváhajte ani minútu a okamžite kontaktujte veterinárneho lekára.

Následná liečba tetanu trvá dlhú dobu a je náročná ako na ošetrovanie, tak aj na financie. Spravidla je potreba niekoľkotýždňovej hospitalizácie parťáka na klinike. Dostane špeciálne lieky. Zvieratá však aj napriek intenzívnej liečbe môžu často uhynúť.

Pri terapii sa väčšinou používa kombinácia antibiotík s antitoxínom. Antibiotiká zneškodňujú baktérie a antitoxín na seba viaže voľný tetanospasmín. Tetanospasmín, ktorý sa už nadviazal na nervové zakončenia, však bohužiaľ nemožno odstrániť a ďalším riešením je iba symptomatická liečba.

Pri tej je dôležité sa o zviera intenzívne starať, kým nevzniknú nové nepoškodené nervové vlákna, čo väčšinou trvá niekoľko týždňov. Zviera musí byť po túto dobu v pokoji, tichu a pološere. V žiadnom prípade sa nesmie rozrušiť, pretože by u neho mohlo dôjsť k záchvatom kŕčov. Ak nemôže prijímať potravu, je potrebné dopĺňať ju intravenózne.

Tetanus nie je nákazlivý a jedinou možnosťou infikovania je prienik tetanových baktérií z vonkajšieho prostredia do otvorenej rany daného jedinca. Psy a ich majitelia sa tak od seba nemôžu navzájom nakaziť.

Podobne ako u ľudí, existuje aj u zvierat možnosť účinného očkovania proti tetanu. Nie je však súčasťou bežnej očkovacej schémy a svojho veterinárneho lekára o ňu preto musíte špeciálne požiadať.

Odporučili by sme očkovať predovšetkým psy, ktorí sa pohybujú hlavne v rizikových oblastiach, teda v blízkosti hospodárskych zvierat.

Inak tu platia rovnaké zásady prevencie ako pri iných chorobách: kvalitné krmivo pre psov, dostatok pohybu, spánku a život bez stresu.

• Ide o bakteriálne ochorenie s možnými smrteľnými následkami.
• Aj napriek rýchlemu zásahu môže dôjsť k fatálnym následkom
• Ochranu pre psa predstavuje očkovanie, ktoré ale nie je povinné, a musíte si tak o ňom veterinári povedať.